Podporujeme zmenu, rozvoj miest a kultúru

Omar Mirza: mestský kurátor Trenčína

Mestá potrebujú systematické prístupy, zdieľanie know-how, participáciu občanov. Rovnako, ako aj mestských kurátorov, ktorí budú všetky aktivity korigovať a posúvať ich dopredu. My sme sa bavili na uzatvorenej ulici Palackého, na našej novinke Platform, s mestským kurátorom Trenčína, Omarom Mirzom. Trenčín sa stane Európskym hlavným mestom kultúry v roku 2026, práve Korzo Palackého je jedným z eventov, ktorým poukazujú na využívanie ulíc v centre mesta.

Omar, dnes sa nachádzame na ulici Palackého, ktorá priamo susedí s hlavným námestím Trenčína. Čo sa tu odohráva?

Momentálne prebieha event s názvom Korzo Palackého. Túto akciu organizuje Kreatívny inštitút Trenčín – Trenčín 2026 v spolupráci s obľúbeným podujatím Trenčín na korze! mestom Trenčín a inštitúciami sídliacimi na Palackého ulici. Celú ulicu sme otvorili pre ľudí na jeden deň, obmedzili sme vjazd autám a premenili ju na akési korzo s rôznorodým programom. Postavili sme sem parklety, môžete si ich predstaviť ako malé platformy, ktoré premieňajú priestor ulice na záhradku, odpočinkové miesto, či pódium. Na jednom z nich práve sedíme.

Vaša funkcia je mestský kurátor. Mnohí z nás si pod touto funkciou možno nevedia vôbec nič predstaviť. Čo všetko v meste ovplyvňujete?

Moja pozícia má niekoľko rovín. Venujem sa oživeniu a zlepšeniu verejných priestorov, aby sa ľudia v meste cítili dobre a chceli v ňom tráviť voľný čas. Zároveň určitým spôsobom prepájam útvary na Mestskom úrade, ktoré do verejného priestoru zasahujú, aby pravá ruka vedela, čo robí ľavá. Vzhľadom na to, že Trenčín bude mať v roku 2026 titul Európskeho hlavného mesta kultúry, už teraz vzniká množstvo stálych a dočasných umeleckých intervencií, ktoré dopĺňajú existujúce, často historické výtvarné diela v mestskom prostredí. V neposlednom rade riešim rôzne vizuálne elementy verejného priestoru – od reklamy až po mestský mobiliár. Všetky vplývajú na naše vnímanie mesta, preto je ich kvalita kľúčová a dnes sa snažíme o reguláciu všetkých prvkov.

V Trenčíne existuje Manuál reklamy, na ktorom ste spolupracovali s Kreatívnym inštitútom Trenčín a Veronikou Rút. Prečo ste sa obrátili práve na ňu a ako tento manuál funguje?

Manuál sme uviedli približne pred dvomi mesiacmi. S Veronikou sme sa rozhodli spolupracovať, pretože takýto manuál vytvorila pre mestskú časť Brno-Stred Střed a následne ho aplikovala do mnohých českých miest. A my sme si chceli nechať poradiť od odborníka, nevymýšľať to, čo je už vymyslené, ale efektívne využiť všetky kapacity. Vďaka nemu vznikne v Trenčíne, dúfajme, kultivovanejší verejný priestor, prevádzky majú jasné pravidlá používania reklamy a ich označenia. Komplexný manuál má Bratislava, tiež Praha, verejný priestor je veľmi dôležitý. Preto mestá potrebujú komplexné a systematické prístupy, strategické dokumenty, aby vedeli, ako s ním nakladať.

Čo znamená slovo placemaking? Aplikujete ho do Trenčína?

Je to jedna zo zásadných častí mojej práce. Znamená to, že nevytvárate priestor, ale vytvárate miesto – ktoré žije, ľudia v ňom trávia voľný čas, vy im ponúknete jeho obrysy a oni ho svojim prístupom premenia v živý organizmus. Participatívne sa zapoja do jeho premeny a budú ho aktívne využívať. Veríme, že budeme mať čím ďalej tým viac takýchto projektov, vďaka tomu budú obyvatelia do diania v meste zapojení a budú mať k nemu vytvorený úplne iný vzťah.

S akými odborníkmi spolupracujete?

So spomínanou Veronikou Rút, pri mapovaní vizuálneho smogu sme spolupracovali so štúdiom MILK, na tvorbe manuálu verejných priestorov spolupracujeme s ateliérom Between. Tiež sme zapojení do celoeurópskej siete Cities in Placemaking, v rámci ktorej spolupracujú a navzájom sa od seba učia mestá ako Rotterdam, Haag, Budapešť, Wroclaw, Helsinki, Cork a ďalšie. Teraz prebehlo stretnutie v Trenčíne, privítali sme na ňom približne 20 odborníkov z celej Európy a Slovenska. Vďaka zdieľaniu rôznych príkladov nás upozornili na veci, ktoré v dennej rutine v Trenčíne nemusíme vidieť, tiež nám poradili, ktorými overenými cestami v placemakingu sa vydať, a naopak, ktoré ani neskúšať.

Prečo si myslíte, že prizvanie verejných aktérov – umelcov, študentov, obyvateľov, je dôležité pri plánovaní zmien vo verejnom priestore?

Verejný priestor je pre všetkých. Preto by sa v ňom mali cítiť všetci dobre, mladí by tam mali objaviť napríklad skatepark, starší ľudia parky, rodiny ihriská, musí ponúkať útočisko každému. V Trenčíne máme už rok Inštitút participácie, ktorý sa presne týmto témam venuje.

Na čo sa vy osobne najviac tešíte v rámci agendy Trenčín 2026?

Teším sa, že vytvoríme viac miest, ktoré vďaka kvalitnej a zmysluplnej rekonštrukcii premeníme, ako napríklad Mierové námestie. Dnes žije od rána do večera, ľudia tam trávia svoj voľný čas radi. Teším sa na ďalšie miesta, ktoré takto ponúkneme verejnosti a tiež na rozvinutie potenciálu mesta. Podľa mňa je v rámci Slovenska výnimočný.