4 % trosiek z druhej svetovej vojny boli použité na vytvorenie antropogénneho kopca vo Varšave, ktorý bol transformovaný ateliérmi archigrest a topoScape na park pri Mohyle Varšavského povstania. V tomto výnimočnom projekte, ktorý vyhral Európsku cenu za verejný priestor 2024, sú tiež produkty od mmcité, poskytujú miesta na sedenie a rozjímanie v rôznych úrovniach parku. O premene tohto miesta sme sa bavili s Magdalénou Wnek z ateliéru topoScape.
Park pri Mohyle Varšavského povstania je štvrtým prírodným útočiskom vytvoreným na antropogénnom kopci, ktorý vznikol ako úložisko trosiek po druhej svetovej vojne. Aká je jeho história?
Toto miesto bolo dlhý čas skládkou. Po páde komunizmu v 90. rokoch sa na vrchole parku postavil pamätník na pripomenutie Varšavského povstania. Keď sme tam prišli, videli sme jeho obrovský potenciál. Trosky boli spolu s veľmi invazívnou vegetáciou prítomné všade. Uvedomili sme si, že nejde len o Varšavské povstanie, ale aj o obnovu Varšavy po takmer úplnom zničení, čo sme chceli v celom projekte tiež odzrkadliť.
Ako ste pristupovali k miestu vytvorenému z trosiek?
Skládka bola technicky zložitá a nebola zamýšľaná ako pamätník, takže sme čelili mnohým obmedzeniam. Trosky a umelá pôda boli nepredvídateľné a nestabilné. Nemohli sme odstrániť žiadnu pôdu kvôli ochrane dedičstva, zároveň sme museli použiť špeciálne metódy na budovanie základov pre chodníky a schody. Nimi sme zabezpečili inkluzívnosť, tak aby každý aj s obmedzeniami mohol vyjsť až na vrchol. Zároveň sme v projekte pracovali s vegetáciou, ktorá spontánne rástla posledných 40 rokov.
Aký bol stav miesta, keď ste ho prvýkrát navštívili?
Vegetácia bola veľmi hustá a invazívna, so slabou viditeľnosťou. Výskum s názvom Bioblitz ukázal nízku biodiverzitu a nadvládu niekoľkých agresívnych druhov. To nás prinútilo kreatívne premýšľať o dizajne, zachovať existujúcu vegetáciu a podporiť nové druhy. Vysadili sme mnoho nových rastlín na zvýšenie množstva druhov, aby sa proces sukcesie prirodzene rozvinul a plynulo sa zlúčil s existujúcim porastom.
Pozdĺž niektorých častí chodníkov vyrástli podporné „steny“, ktoré pôsobia ako vytlačené na 3D tlačiarni. Ako vznikali?
Materiál je zmesou betónu a trosiek. V roklinách je postavený priamo na zemi bez akýchkoľvek izolácií. Steny boli ručne vyrábané šiestimi mužmi, ktorí vrstvili betón s kusmi trosiek a pieskom do debnenia. Piesok bol následne odstránený po stvrdnutí betónu. Keď sa prechádzate týmito miestami, môžete nájsť artefakty objavené počas výstavby na mieste.
Takže ste nevedeli, ako budú podporné steny vyzerať?
Presne tak, aj pre nás to bolo prekvapenie. Nemohli sme priebežne hodnotiť prácu, pretože steny boli pokryté pieskom. Tieto organické steny sa časom budú premieňať, ich povrch je navrhnutý tak, aby ho pomaly „pohltili“ machy a iné rastliny. Celý proces sa neustále vyvíjal; pôvodne sme chceli použiť iné technológie, ale kvôli obmedzeniam sme skončili s betónovo – pôdnymi a troskovými stenami. Vytvorili sme mnoho skúšok a najali technológa na betón, aby sme spoločne vyvinuli čo najlepšiu zmes. Na mieste sme mali zároveň množstvo modelov, než sme dosiahli tento efekt.
A čo vzdelávacia časť, ktorá je súčasťou parku? Čo sa v nej môžu návštevníci naučiť?
Spolupracovali sme s Adamom Przywarom, ktorý skúmal využitie trosiek po vojne vo Varšave. Vytvorili sme výstavu o kontexte obnovy Varšavy. Náš tím tiež čítal denníky ľudí zapojených do rekonštrukcie mesta, hľadali sme príbehy a celkové kontexty z toho obdobia. Množstvo ľudí si pamätalo pocit návratu do zničeného mesta a označovali ho za labyrint ruín. To bolo našou inšpiráciou pre dizajn výstavy. Vytvorili sme gabionové konštrukcie, ktoré sú plné trosiek, aby sme nielen ukázali históriu, ale vyvolali tiež pocit návratu do zničeného mesta.
Koľko trosiek je v jednom koši?
Každý kôš obsahuje 20 m³, predstavuje to milióntinu celkového množstva trosiek vo Varšave po druhej svetovej vojne. Odhadli sme, že mohyla Varšavského povstania obsahuje 4 % varšavských trosiek. Zvyšok bol znovu použitý na rekonštrukciu mesta a na reguláciu rieky Visly. Trosky boli tiež rozdrvené a použité na výrobu nového stavebného materiálu, z ktorých bolo postavených množstvo budov vo Varšave. Iba materiál, ktorý nebolo možné znovu použiť, bol odvezený na štyri mestské skládky. Ostatné tri teraz slúžia ako športové alebo iné rekreačné oblasti.
V strede parku sú dlhé schody s vystavenými artefaktmi. Prečo ste ich sem umiestnili?
Kebyže ostanú na pôvodných miestach v parku, tak ich časom tiež pohltí zeleň, čomu sme sa chceli vyhnúť. Každý artefakt má svoj popisok, v ktorom vysvetľujeme jeho príbeh. Schody majú výškový rozdiel 30 metrov od ich začiatku až po koniec, čo nie je málo, preto sme na ne umiestnili tiež oddychové zóny z mestského mobiliára od mmcité.
V projekte môžeme nájsť kolekcie Vera a Rivage. Ako zapadli do tohto prostredia?
Na schody sme umiestnili Veru v odtieni kortenu, aby ladila s ďalšími prvkami a artefaktmi. Lavičky ponúkajú na schodoch miesto krátkeho odpočinku, naopak v južnej časti parku, v zeleni s krásnymi výhľadmi, sme použili lehátka Rivage. Keď na túto stranu kopca zasvieti slnko a vy sa pohodlne usadíte na lehátka, máte pocit, akoby ste sa ocitli niekde v stredozemí. Chcete sa len započúvať do príjemných okolitých zvukov.
Hľadáte tieto špeciálne momenty v každom projekte?
Pri navrhovaní sa snažíme objaviť všetky možnosti, ktoré miesto ponúka. Následne ich aplikujeme do projektu prostredníctvom vhodného dizajnu. Preto, aj keď používame rovnaký prístup k našim projektom, každý z nich je odlišný.
Park je víťazom Európskej ceny za verejný priestor 2024. Aký bol proces súťaže a čo pre vás ocenenie znamená?
Cena je pre nás veľmi dôležitá. Hodnotí sa v nej nielen dizajn, ale aj funkčnosť a presah jednotlivých projektov. Organizuje ju Centre de Cultura Contemporània v Barcelone. Medzinárodná porota v prvom kroku nominuje projekty zo všetkých európskych krajín, následne vyberie približne 200–300 projektov a z nich po starostlivom výbere pozve päť najlepších na osobnú prezentáciu projektu do Barcelony. Teší nás, že tento projekt porotu zaujal natoľko, že získal prvé miesto. Ukazuje totižto nové metódy pre udržateľný rozvoj miest a to môže inšpirovať ďalších tvorcov.
