Rozhovor s riaditeľkou Metropolitného inštitútu Bratislavy (MIB), Petrou Marko
Petra Marko je slovenská architektka a urbanistka. Dlhodobo pôsobila v Londýne, kde s Igorom Marko založila roku 2013 spoločnosť zameranú na transformačné princípy placemakingu a zeleného urbanizmu – Marko&Placemakers. Od roku 2024 je riaditeľkou Metropolitného inštitútu Bratislavy, kde sa mimo iné pozerá na rozvoj mesta skrz optiku detí. S Petrou sme sa bavili o agende MIB-u, postupnej premene Bratislavy a výzvach, ktorým čelí rovnako ako Londýn. Tiež nám predstavila tohtoročných rečníkov konferencie Start with Children odohrávajúcej sa 13. – 14. mája v Bratislave.
Metropolitný inštitút Bratislavy vznikol v roku 2019. Aké témy v meste riešite a presadzujete?
Metropolitný inštitút Bratislavy vznikol ako koncepčný inštitút v oblasti architektúry, verejných priestorov, územného plánovania a participácie. Zjednodušene by sa dalo povedať, že odpovedáme na otázku Aké mesto chceme? Jednak cez tvorbu a plánovanie fyzickej transformácie mesta a zároveň ako facilitátor a mediátor cez participáciu s odbornou aj širokou verejnosťou. V spolupráci s mestom je naším cieľom podporovať kvalitnú mestotvorbu a funkčné riešenia odzrkadľujúce potreby obyvateľov, tiež budovanie aktívneho a angažovaného vzťahu ľudí k spoločnému priestoru nášho mesta. V kontexte našej histórie a geopolitiky je to veľmi dôležité.
Aké sú najväčšie výzvy, ktorým čelí verejný priestor v Bratislave?
Verejný priestor v Bratislave bol dlhodobo zanedbávanou témou. Chýbali výraznejšie investície do verejných priestranstiev, ako aj koncepčné a strategické riešenia. Po revolúcii sa mesto rozvíjalo bez jasne definovaných hodnôt a princípov, ktoré by chránili verejný záujem, čo naštrbilo dôveru medzi verejnosťou, mestom a investormi. Zároveň so stúpajúcou životnou úrovňou výrazne narastal podiel individuálnej automobilovej dopravy a suburbanizácia.
A čo podnietilo jeho postupnú zmenu?
Pred zhruba dekádou Bratislava zaznamenala dopyt zdola, kde ľudia začali aktívne formovať ako chcú v meste žiť – či už cez vznik pouličných trhov, komunitných záhrad alebo aktivovaním prázdnych mestských budov. Aktuálne sme v období, v ktorom má mesto jasnú víziu aj cieľavedomý politický lídership, s ktorým súvisí aj vznik MIB-u. Náš inštitút s tímom takmer 70 interdisciplinárnych odborníkov a odborníčok je nástrojom, ako mesto koncepčne a strategicky rozvíjať. Výsledky tejto práce na základe manuálov a princípov MIB sú už dnes viditeľné v bežných tranzitných uliciach, ale aj na ikonických, už revitalizovaných verejných priestoroch. Stoja na princípoch inklúzie a kultivácie spoločného priestoru, podpory pešieho pohybu, cyklistickej dopravy a podpory atraktivity mestskej hromadnej dopravy.
Asi je trúfalé porovnávať verejný priestor Bratislavy a Londýna, kde ste dlho profesne pôsobila?
Aj keď sú to veľmi rozdielne mestá, Bratislava a Londýn majú spoločné výzvy – či už v téme udržateľnej dopravy, bývania alebo verejných priestorov. Súvisia s urbanizmom druhej polovice dvadsiateho storočia, ktorý zjednodušene povedané plánoval mestá primárne pre autá, nie pre ľudí. Zároveň súvisia s klimatickou krízou, ktorá je globálnym problémom nás všetkých. V procese rebalansovania nášho vzťahu k verejnému priestoru je Bratislava na inej štartovacej linke ako Londýn, ale v princípe sa uberáme rovnakým smerom. Tá zmena je už dnes viditeľná.
Napadajú vám konkrétne príklady?
Napríklad revitalizácia Námestia slobody, ktoré bolo celé dekády čiernou dierou na mape. Vznikol jeden z najpopulárnejších verejných priestorov v meste, kde sa na koncert či protest stretnú tisíce ľudí. Počas bežného dňa je zase živým miestom pre stretávanie ľudí či venčenie psov. Sprístupnená fontána na námestí je ihrisko pre deti aj dospelých. Dalo by sa to prirovnať k transformácii Trafalgar Square v Londýne pred dvadsiatimi rokmi, ktoré sa z kruhového objazdu stalo skutočným námestím vytvorením pešej zóny. Ani v Londýne sa ale nedeje všetko zo dňa na deň, napríklad vytvorenie pešej zóny na Oxford Street je v diskusiách a plánoch už dekády.
Aké postavenie majú deti vo verejenom priestore, nezabúda sa na ne pri mestskom plánovaní?
Organizácia spojených národov definuje práva dieťaťa – medzi nimi aj právo na hru, právo združovania sa (vo verejnom priestore) a právo zapájať sa do procesu rozhodovania. Tým pádom, že deti neparticipujú vo volebnom procese, nemali potreby detí v mestách vždy politickú prioritu. Rovnako boli v mestách dlhodobo zanedbávané aj potreby žien, pretože disciplíny ako dopravné plánovanie a mestský rozvoj boli dominované mužmi a reflektovali tým pádom vo väčšej miere ich potreby. Situácia sa však na prelome storočia začala meniť a dnes sa rodovo citlivé plánovanie alebo plánovanie cez potreby detí a žien dostáva do popredia.
V akých krajinách sa na potreby detí vo verejnom priestore zameriavajú dlhšie, naopak ako je na tom Bratislava, a aký to má dopad na život?
Holandské mestá alebo naša susedná Viedeň sa na týchto princípoch rozvíjali už od sedemdesiatych rokov a dnes patria k najatraktívnejším mestám s vysokou kvalitou života pre všetkých. Na Metropolitnom inštitúte sa inklúziou a potrebami zraniteľných – teda detí, mladých ľudí, či seniorov zaoberáme naprieč všetkým mierkam, od dizajnu ulice až po územné plánovanie. Náš program Mesto pre deti sa prioritne orientuje na zapájanie detí do mestotvorby a transformáciu okolia škôl na lepšie a bezpečnejšie priestory. Za tri roky cez program zlepšíme prostredie v okolí škôl pre takmer 15,000 detí. Opäť to nie je len o fyzickej zmene, ale aj o budovaní angažovanej novej generácie so silným vzťahom k miestu – preto je veľkou súčasťou programu participácia cez rôzne aktivity ako Ulice na hranie, workshopy či vnímavé prechádzky.
Tohtoročnou témou konferencie Start with Children, ktorú spoluorganizuje MIB, je otázka: Ako tvoriť živé susedstvá a komunity? Na akých rečníkov sa môžeme na konferencii tešiť?
Medzi hlavnými rečníkmi je napríklad Carlos Moreno, svetoznámy urbanista a autor konceptu 15-minútového mesta, ktoré výrazne posunulo kvalitu mesta Paríž; Dinah Bornat, architektka, členka rady Londýnskeho primátora a autorka novej publikácie All to Play for: How to design child-friendly housing, Eva Kail, viedenská urbanistka, ktorá stála pri premene Viedne na jedno z najlepších miest na svete cez prístup rodovo citlivého plánovania, Jonny Anstead, developer mnohonásobne oceneného komunitného bývania Marmelade Lane v Cambridge, alebo Adam Gebrian, známy český propagátor architektúry, ktorý sa s nami podelí o jeho skúsenosti z Barcelony cez optiku jeho syna. Je to len výber z množstva rečníkov, všetkých objavíte na stránke konferencie.
Druhou konferenciou, ktorá bude prebiehať v zápätí Start with Children je Pulse v Ostrave. Tento rok na konferencii, s hlavnou témou reštart, vystúpi aj primátor Bratislavy, tiež architekt, Matúš Vallo. Svet sa nezastaviteľne premieňa – ekonomicky, sociálne, ekologicky – myslíte si, že by s týmito zmenami mali držať krok i odvetvia dizajnu, architektúry či mestského plánovania?
Architektúra a dizajn nás obklopujú na denno-dennej báze, čiže je zásadné neustále sa nad tým, ako plánujeme naše prostredie zaoberať. Nebolo tomu inak ani doteraz, mestá sú kolískou ľudskej civilizácie po stáročia. Do roku 2050 sa predpokladá, že 70 % svetovej populácie bude žiť v mestách. Tvorba miest je preto kľúčovou témou nielen pre primátorov, ale aj pre vládnych politikov a političky, ekonómov, či sociológov. Bude na mestách, ako sa ako spoločnosť popasuje s výzvami ako klimatická kríza, či sociálne a ekonomické nerovnosti. Disciplíny ako architektúra, urbanizmus a dizajn môžu tento vývoj významne ovplyvňovať, ak politici pochopia ich dôležitú úlohu. Nasvedčuje tomu aj trend v mnohých mestách, ktoré po rokoch znova obsadzujú pozíciu mestského architekta.
